V polke októbra ma pracovné povinnosti volajú do Milána, takže rovno mením spiatočnú letenku zo Soboty na Pondelok večer a presviedčam Ivana Tatranského, že tri dni v Taliansku sú to čo nám treba ku šťastiu. Naštastie toto je pomerne ľahká úloha a tak spokojne bookujem auto v Bergame od Soboty rána do Pondelka večera a Ivan si kupuje letenku z Dublinu do Bergama a späť.
 |
| Železničná stanica - Miláno |
V sobotu ráno som na letisku Bergamo autobusom z Milána za menej ako hodinu (6,-) a kým priletí Ivan tak mám čas zbehnúť do outdoor predajne DF sport, ktorá je asi päť minút od letiska a kúpiť plyn na varenie. Ceny majú celkom ľudské a porovnateľné s predajňami v Arcu ktoré sú ale viac lezecky špecializované.
 |
| Mapa DF sport pri letisku Bergamo |
Po zaparkovaní pod oblasťou zisťujeme, že na mieste je pomerne veľa ľudí, ale dá sa to zniesť. Väčší problém je v to, že sprievodca ktorého máme je automatikou preložený do angličtiny a názvy ciest na skale sú v taliančine. Pýtame sa miestnych a s pomocou google translate sa orientujeme a začíname liezť pekné ľahké cesty okolo 5c v celkom kvalitnom vápne v sektore L’Oasi (Oáza).
Lezieme až do šera a pri aute znižujeme zásoby jedla. Nasleduje nočný presun do údolia Lago di Garda (200km). Parkujeme na super punkovom mieste v Nago-Torbole vo vinohradoch (vďaka Erikovi ze betu z minulého roka). Ráno obdivujeme zasnežené vrcholky hôr a lenivo popoliezame v oblasti Nago v horných sektoroch.
 |
| Nago - Torbole ráno |
Na obed nás to nejako zlomí a tak sa ideme k autu najesť a trochu mulatovať. Poobede ešte ideme späť do sektora a popoliezame až do večera všetko max. do 6a. Torbole je obtiažnosťou pomerne tvrdé, ale to je celé Taliansko. Potom sa ideme previezť dole do Naga a dať si kávu a hygienu v miestnej kaviarni. Neskôr sa vraciame späť na punkový bivak a varíme parádnu večeru - la pasta al dente di tonno con salsa di pomodoro. Spať zostávame na tomto parádnom fleku a ráno balíme ešte mokrý stan a ideme na nákupy a kávu do Arca.
 |
| Arco |
V meste obiehame asi milón lezeckých obchodov a kupujeme za lacno lezecký materiál. Jednak náhradu za seknutú dvojičku z prechádzajúceho víkendu (Lezecké zápisky - Nočná mora v Girone) ale aj nový singláč od Mamutu. Laná ale aj iný materiál sa v Arcu ozaj oplatí kupovať. Po obligátnej kávičke sa presúvame autom cez kopec parádnou kľukatou cestou na juhovýchod od Arca do oblasti Ronzo Chienis.
 |
| Arco z hora |
Oblasť za pomoci GPS nachádzame pomerne ľahko. Trochu máme problém nájsť nástup pod skalu. Tým trochu myslím asi hodinové motanie sa krovím v bahnitom teréne plnom ostružín. Keď už to vzdáme a vraciame sa znechutene k autu Ivan zbadá ešte alternatívnu cestičku viac vľavo a po asi 10 minútach sme konečne pri skale.
 |
| Ronzo Chienis |
Najprv rozbaľujem stan aby sme ho vysušili na zubatom slnku a potom si dávame na naše počudovanie veľmi pekné cesty. Z cesty aj na fotkách skala vyzerá dosť zle, ale musím povedať, že z celého tripu asi najlepšia skala je práve tu a hlavne celý deň je tu absolútny kľud. Lezieme sami - asi nikto nevie nájsť ten nástup. Dávame len zopár ciest a končíme v La Petite 6a a presúvame sa späť k autu a rýchlo na diaľnicu smer Bergamo.
K letisku prichádzame s predstihom, takže v pohode dotankuvávame do plnej a ideme ešte šopingovať do DF sport nejaké blbosti.
Opäť sa nám potvrdilo, že netreba sedieť na zadku a treba sa vybrať niekam za lezením. Ak sa nazbiera plné auto ľudí, tak náklady na osobu nie sú až také veľké. Aj v dvojici sa to celkom dalo. Pomáha aj to, že Dublin je centrálny hub pre Ryanair a letenky do Bergama sú väčšinou lacné. Nakoniec by som sa s vami rád podelil o pesničku z CD ktoré sme našli v požičanom aute.
No comments:
Post a Comment