Chystám sa na River Park Night Run. Je to nočný beh Bratislavou v dĺžke 7km, a keďže behávam tréningovo dva krát toľko... po-ho-da.
Hodiny ukazujú 20:00 sadám do auta a o pätnásť minút neskôr parkujem pri bývalom Press Centre (tower-115). Pohodovým krokom prechádzam okolo páskou označených zábran a čakám, že každú chvíľu sa objaví masa (cca 2400) ľudí pripravených na beh.
Nič. Nada. Nil.
Nikde nikoho, len ľudia posedávajú v kaviarňach nákupného strediska Eurovea.
"Asi bude štart hneď pri starom moste.", vravím si a pomaly zrýchľujem krok.
"Prosím, ťa" ozýva sa hlas za mňou. "Nevieš kde je štart toho behu ?". Hlas patrí sympatickej slečne na bycikli. "Ja som si doteraz myslel, že tu niekde." odpovedám a pomaly pokračujeme ďalej smerom k starému mostu, kde sa črtá postava zrejme patriaca usporiadateľovi.
Hodinky ukazujú 20:17, som 100 metrov od Starého mosta a prekvapený usporiadateľ ma informuje, že štart preteku River Park Night Run je (kto by to bol povedal) pri River Parku. V hlave sa mi otvára google mapa bratislavy a zisťujem, že River Park je sice pri rieke ako Eurovea ale na úrovni pod PKO.
Ku..a drát.
Ešte, že som si nechal časovú rezervu.
"Asi by si mal trošku pobehnúť.", ozýva sa opäť dievčenský hlas. "Prečo, veď štart je o deviatej, nie ?!". Dozvedám sa, že štart je o pol deviatej. Ku..a, ku..a drát.
Vravel som si, že sa pred pretekom oplatí trochu zohriať, ale 2 a pol kilometra nie je trochu.
Bežím ako utrhnutý a ako sa približujem k River Parku, ľudia popri chodníku čoraz čudnejšie pozerajú. Bežím trochu opačným smerom.
Hodinky ukazujú 20:29 a z diaľky počujem "štartujeme o 30 sekúnd.".
Usporiadateľ ma vyháňa z chodníka a v okamihu spustenia časomiery míňam oblúk, ktorý označuje štart.
Obieham masu ľudí tlačiacich sa aby mohli bežať a dvíham telefón aby som zavolal kolegovi, ktorý má moje štartové číslo a čip.
Dvíha to jeho manželka, ale naštastie sa s ňou po pár minútach stretávam a odovzdáva mi čip aj číslo.
Hádžem slúchadlá IPodu do uší.
Hodinky ukazujú 20:35 a závod môže konečne začať.
